Ako som rybárčil

Oliváč chcel po mne drobný report o Lietajúcej rybe, kvôli nedostatku miesta ho však výrazne skrátil. Respektíve uverejnil len prvú časť. Keď už to bolo napísané, čo s tým…

Cesta má zhruba 29 krokov v štyroch po sebe idúcich bouldríkoch a ľahký dolez. Najťažší je druhý, dva po sebe idúce spoďáky, ktoré sú ukrutne ďaleko od seba. Mne však robila problém aj plytká jednoprstovka v tretom bouldríku, kde som postupne poskúšal všetky prsty a úspešne si natiahol šlachu. Aby toho nebolo málo niečo som porobil aj s chrbtom, asi v tých spoďákoch, a to tak úspešne, že po jednom pokuse som mal problém zísť k autu a veci mi museli chalani zniesť. Dierku som sa naučil brať malíčkom a keď predpovedači zahlásili posledný chladnejší deň nebolo na čo čakať. Riči sa zľutoval a ostal ešte jeden deň…

Na rozlez som šiel Gumimacka a poslal som ho, ale bolelo to (tretím pokusom 7a, prvý nález pred týždňom som ho od bolesti ani nedoliezol). Potom som šiel Rybu. V prvom bouldríku som chytil lištu lavačkou a mal som ísť do spoďáku, keď sa mi ulomil voľajaký kamienok pod rukou a mal som ju ako na hrachu, nedalo sa nič. Skočil som po preske, kefol a šiel dole.
Po pár minútach som naliezol znova a spadol som zo spoďáku do spoďáku, cca 3x po sebe. Vôbec mi to nešlo. Preskočil som krok a ostatné som si preliezol so sedením hore v lište.
Ďalší pokus som jebol opäť dole do druhej presky, oteplilo sa a už to vôbec nešlo. Nasratý som to hákol a od tretej (spodný spoďák) vyliezol v kuse, takže oproti sobote som sa posunul (vtedy som to dal z toho horného spoďáku)
Potom som vyše hoďky oddychoval, každý pohyb ma bolel. Ričiho odsadnutia v Alienovi som myslel, že zomriem. Chrbát na sračky ale keďže mi nemal kto vybrať cestu tak som dal ešte jeden…

Leave a Reply

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.